Diery vo fasáde domu a ďateľ

Autor: Radovan Jambor | 27.7.2016 o 13:21 | (upravené 11.10.2016 o 13:30) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  1088x

Synantropizácia, teda proces, v ktorom sa živé organizmy prispôsobujú ľudskému prostrediu je v dnešnej urbanizačnej dobe stále aktuálnejší. 

Do mestského prostredia prenikajú divo žijúce zvieratá stále častejšie a medzi nimi najmä vtáky. Vtáctvo je jednou z najprispôsobivejších živočíšnych skupín, vďaka tejto schopnosti je evolučne veľmi úspešná. Vtáky obývajú prakticky každé prostredie vrátane toho ľudského. Mestské budovy a domy využívajú už nie len pôvodne skalné druhy, ako dážďovníky a belorítky, ale aj typicky lesné druhy, od sýkoriek až po ďatle.   Práve ďatle sa však stali akýmsi problematickým fenoménom a to hlavne vďaka súčasnému intenzívnemu trendu zatepľovania panelákov a rodinných domov.

Zatepľujeme vo veľkom, snažíme sa minimalizovať úniky tepla, šetriť na energiách a štát nám na túto činnosť navyše prispieva. V posledných rokoch si však jeho benefity odnášajú nie len ľudia, ale aj ďatle, ktoré si obľúbili takmer všetky typy fasád. Ponúkli sme im totižto novú ekologickú niku, ktorú úspešne obsadzujú. Ľudia nám v dôsledku toho stále častejšie hlásia poškodené steny, diery v zateplení, olúpané a "doťukané" fasády, je to materiál, ktorý ďatle jednoducho láka. Prečo je tomu tak?

Ďatle sú veľmi zaujímavé vtáky so zvláštnym spôsobom života. Hniezdia a nocujú v dutinách stromov. Každý takýto strom rezonuje v závislosti od štruktúry drevnej hmoty iným spôsobom, ďatle takto vedia odlíšiť medzi tvrdým a mäkkým materiálom, medzi tým, čo je duté a čo je plné či nepreniknuteľné. Hmyz nájdu skôr v mäkkej drevnej hmote a rovnako sa im tu aj lepšie buduje hniezdo či nocovisko. Zatepľovací materiál, či už ide o polystyrén, vatu alebo nobasil im rezonuje práve takýmto spôsobom, ako lákavý dutý alebo mäkký materiál. 

Ďatle teda obsadzujú nový ekologický, doposiaľ nevyužívaný priestor a tento trend bude s ďalšími generáciami ďatľov narastať, bude to čoraz bežnejší jav. Vtáky sa totižto novým zvyklostiam učia pomerne rýchlo a svoje rodisko si z hľadiska jeho vlastností veľmi dobre pamätajú, budú vyhľadávať podobný materiál, podobný urbánny priestor. Ohľadom riešenia tejto situácie sa vedú už dlhšie diskusie, nikto však nevie nájsť zaručene účinné a cenovo dostupné riešenie. 

Odporúča sa použitie rôznych „avirepelentných“ zariadení, makiet, plašičov či CDčiek, alobalov, siluet a podobne. Výsledky doterajších pokusov s týmito opatreniami sú však, až na výnimky, celkom smutné. Nič z toho nefunguje, ďatle si na všetko rýchlo zvyknú. Účinné nie sú dokonca ani makety dravcov a sov, ktoré sú teraz také obľúbené a výrobcami odporúčané.

Jedno riešenie však predsa len existuje, už tretí rok celkom úspešne testujeme použitie avirepelentných kópií samotného ďatľa v kombinácii s odchytom a premiestnením „škodiacich“ jedincov. Ďatle sú verné svojej lokalite, tam, kde ich ornitológ vypustí, tam aj zostávajú. Sú tiež teritoriálne, teda neznášajú sa s inými jedincami svojho druhu. Na základe týchto skutočností bol vyvinutý postup, ktorý ďatľa z domu zvyčajne „vypudí“, eticky a efektívne.

Ak je to technicky možné, a nie je práve hniezdna sezóna, kedy prítomnosť ďatlej rodinky musíme podľa zákona strpieť, začíname odchytom. Na odchyt ďatľa nocujúceho v diere (zvyčajne až v zimnom období) a manipuláciu s ním máme všetky potrebné povolenia a profesionálne ornitologické siete. Ďatľa po odchyte okrúžkujeme a vypustíme v lese vo vzdialenosti minimálne 15 km od miesta odchytu, na mieste, kde nájde ďaleko lepšie prirodzené a bezpečné podmienky a odkiaľ sa už nevráti. Úspešnosť tejto metódy je podľa doterajších výsledkov 100 % a pre ďatľa znamená prakticky záchranu, pretože zúfalí majitelia domov sú neraz schopní používať veľmi drastické „kontaktné“ metódy, ako ďatľa z diery dostať a tomu sme chceli zabrániť.   

Samotný odchyt však nerieši problém trvalo, najmä pokiaľ je dom umiestnený v blízkosti lesnej vegetácie. „Do roka a do dňa“ uvoľnený priestor obsadí nový ďateľ. Je preto nevyhnutné dom "obrniť" proti ďalším „fasádnym nájazdníkom“. Na tento účel odporúčame využiť druhú spomínanú vlastnosť ďatľov a tou je teritorialita, ktorá je u ďatľov väčšia, ako u iných druhov vtákov. Voči sebe sa správajú agresívne a zo svojich teritórií sa navzájom vyháňajú. Tento poznatok sme využili pre zhotovenie produktu, ktorý označujeme, jednoducho, ako „maketa ďatľa“.

S  maketami máme už trojročné skúsenosti, ktoré sú prekvapivo výborné, ich úspešnosť je cez 70-90 %. Má to však jednu podmienku, bez ktorej to nefunguje. Pred inštaláciou makiet je potrebné všetky diery upchať (samozrejme mimo hniezdnej sezóny). Je tiež potrebné vybrať to správne miesto (pri dieru, k hrane steny alebo pod strechu). Makety predstavujú (napodobňujú) ďatľa s rozprestretými krídlami, ide o určitý etologický signál pre okolité jedince, rozprestreté krídla znamenajú agresivitu, nekľud, prípadne vyčerpanosť. Zvýraznené sú aj ďalšie znaky, ktoré ďatle medzi sebou vnímajú.

Aerodynamickú „3D“ kostru tvorí hliník s nalepenou (UV a vodeodolnou) fóliou. Životnosť kostry je pár desiatok rokov, fólie 4-5 rokov, dá sa však kedykoľvek pohodlne prelepiť. Inštalácia je jednoduchá, k baleniu pridávame aj hmoždiny a skrutky, k fasáde ju stačí len priskrutkovať.

Treba samozrejme počítať aj s určitou mierou individuality, aj medzi ďatľami existujú odvážnejšie, aj plachšie jedince, na niektoré z nich teda nebude stačiť ani maketa, možno ak tak samotný odchyt. Je však nevyhnutné pristupovať k tejto problematike citlivo a s rozvahou a odchyt brať len ako poslednú možnosť v štádiu „najvyššieho zúfalstva“.

Takže, vzduchovku odložiť a volať, maketa  sa dá zakúpiť aj pohodlne cez internet (www.maketyvtakov.sk).

Na trhu existujú aj ďalšie „marketingovo zaručené“ avirepelentné prípravky, z nich je však väčšina buď reálne neúčinná alebo minimálne nehumánna. Z vlastnej skúsenosti vieme, že napríklad na napodobneniny dravcov ďatle absolútne nereagujú. Relatívne účinné sú nanajvýš ešte klasické priemyselné siete, ktoré sa zvesia zo strechy, aby sa ďatľovi zabránilo v prístupe. V Českej republike sa tiež predáva jedna „odpudzujúca“ pasta s označením „antistrakapoud“. Výrobca nám tvrdil, že je to nekontaktná, pre ďatle bezpečná metóda, ide o zmes látok, ktoré ďatľovi zapáchajú. Má to však jeden háčik, ďatle a čuch, to veľmi k sebe nejde, len máloktoré vtáčie druhy majú vyvinutý čuch natoľko, aby ich dokázalo niečo z diaľky a bezkontaktne odpudiť. Keďže ide o pastu, dráždivý účinok vyvoláva až keď sa do nej „namočí“. Výrobca odporúča dráždivú pastu aplikovať dokonca priamo do diery, to, že ide o zákonom chráneného živočícha už ale nejak zabudol spomenúť. Nedokážeme si ani len predstaviť, aké môže mať následky použitie dráždivej kontaktnej pasty na ďatle, ktoré v takejto diere hniezdia, prípadne ako na ňu zareagujú ďatlie mláďatá – najmä ak výrobca dodáva k baleniu aj odolné nitrilové rukavice. Príde nám to ako návrat do 19. storočia, kedy sa vtáky chytali na lep, trávili a strieľali. Toto určite nechce nikto, kto má aspoň aký taký kladný vzťah k zvieratám, je to nehumánne a trestuhodné. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?