Poďme všetci voliť!

Autor: Radovan Jambor | 6.3.2016 o 8:03 | Karma článku: 1,01 | Prečítané:  203x

Tentokrát je to naozaj veľmi dôležité a kto zaváhal naposledy, nech to napraví! Nehovorím pritom o žiadnej občianskej povinnosti, ktorú by si mal každý splniť, ani o tom, „kto nevolí, nech nehundre“, ale o záchrane! 

Prečo?

Pod rúškom osemročného psychedelického chlácholenia samozvaného vodcu „Kim Čong-Fica“ sa sociálno-ekonomická situácia v našej krajine dostala totižto do prazvláštnej letargie. Keď ho človek chvíľu počúva, rýchlo získa pocit, že nám naša ekonomika napreduje a že sa u nás všetko vyvíja priam až k „obrazu božiemu“. Ekonomicky a sociálny raj na Zemi! Všetko nám tu rastie najrýchlejšie v únii, aj stromy a tráva. Na druhej strane, súdny a racionálny človek sa už pri jeho prvých troch vetách musí pozastaviť. „Nie je mi to povedomé? No to je „de javu“! Ako keby som to už niekde počul!“

Prejavy „Kim Čong-Fica“ sa totižto nesú vždy v dvoch rovinách, v absolútnej strate sebareflexie, charakteristická črta samoľúbych diktátorov, a v neskutočnej potrebe chrániť nás „slabších“ pred hrozbou z vonku. Sčasti ide o naučené marketingové správanie – ktoré si osvojili mnohí politici jeho rangu – ale sčasti je to diagnóza. Tam, kde sa marketing stráca, začína totižto nebezpečné ochorenie hraničiace s posadnutosťou.

Je to ochorenie podobné syndrómu vyhorenia, len s opačným efektom. Miesto „chcem menej“ sa dostavuje „chcem viac“. Je charakteristické najmä pre štyri menej obvyklé povolania – mafiánsky boss, predseda najvyššieho súdu, premiér a diktátor. Ich spoločným prejavom nie je len strata súdnosti (že nepočúvam, čo mi kto hovorí a robím si po svojom), ale aj pocit nepostihnuteľnosti či beztrestnosti, ktorý s aroganciou a opovrhnutím radi dávajú najavo. V pokročilom štádiu už však nejde len o manifest vlastného ega, ale o sebadeštruktívne sebauctievanie sebaukojivím sebaobdivovaním (seba sa a nikoho iného). Alebo jednoducho povedané, choroba mocných. Všimli ste si napríklad ten nápadne podobný macho-imidž Putina a „Kim Čong-Fica“?

Osem rokov v jednofarebnej vláde, kde má jedna strana jednej farby všetko „pod palcom“ toto ochorenie niekoľkonásobne umocňuje. A aby bolo jasné, v terminálnom štádiu je už liečba prakticky nemožná. Politik s možnosťami, aké má „Kim Čong-Fico“ sa nedá liečiť, treba ho nahradiť. Preto využime jedinečnú šancu stať sa na chvíľu lekármi a pošlime tohto pacienta tam, kam patrí!

„Kim Čong-Fico“ vytvára o sebe už roky auru dokonalosti a nepremožiteľnosti, lenže ide iba o marketing. Je len nastrčeným hercom v najväčšom biznise všetkých čias a tým sú verejné zdroje, ktorých rozkrádanie v našej spoločnosti niekedy až hlúpo tolerujeme (ale režim sa už zmenil!). Dnes však „Kim Čong-Fico“ stráca témy, straší nás migrantmi, chlácholí stabilitou, ktorá je len jeho zdanlivou devízou. My sme ho už prekukli a my ho aj porazíme! Už vieme, že táto politická „stabilita“ je v skutočnosti len dôsledok alebo prejav ochorenia, prejav choroby, ktorá sa v našej vláde rozšírila. Nedovoľme, aby sa nakazilo celé Slovensko! Je to ako huba, ktorá so svojimi koreňmi v podhubí zasahuje všetky sféry štátneho systému, od spravodlivosti, cez zdravotníctvo až po export.

Bez „Kim Čong-Fica“ sme mohli byť už podstatne ďalej. My tu však stále riešime ešte len základné, banálne, otázky, ako dostať nezamestnanosť tam, kde ju majú ostatní, ako naplniť maastrichtské kritéria. „Kim Čong-Fico“ nie je vo vývoji našej krajiny stimul, ale „retardér“, ktorému vyhovuje súčasná situácia taká, aká je. A ako to viem? Pretože som živnostník. Ťaží zo mňa, som jeho „zlaté prasiatko“, ktoré vytriasa už osem rokov tak, ako ďalších viac ako tridsaťtisíc živnostníkov, ktorých je ale žiaľ menej a menej. Môj názor.

Za dobu, čo podnikám, sa podmienky pre túto „prácotvornú“ zložku našej ekonomiky zmenili len k horšiemu, vyššie odvody, zhoršenie príležitostí, obmedzenia, byrokracia, záťaž, nezmyselné povinnosti, netransparentné prostredie, korupcia, nevymožiteľnosť práva, reštrukturalizácie, komplikované predpisy atď. Takže „remeselniť“ alebo podnikať „v malom“ sa dnes vydá už len úplný blázon, ktorého práca baví, pretože zisk ide bokom. Pri „Kim Čong-Ficovi“ sa bohatnúť alebo aspoň žiť na úrovni nedá. Vlastne dá, ale to musíte byť korupčne poddajný, v chrbtici ohybný a mať tie správne styky a hlavne nevidieť a nepočuť.

A prečo by mal byť môj názor dôležitý?

Pretože malí a strední podnikatelia tvoria v tejto krajine 70 % zamestnanosti a HDP, sú „motorom“ našej ekonomiky, ktorý sa naštartoval len vďaka reformám pravicovej vlády a momentálne aj vďaka „šťastnej“ makroekonomickej vlne v pokrízovom reštarte, na ktorej sa „Kim Čong-Fico“ vezie, lenže je tak tučný a nenažraný, že ju brzdí. Ekonomický rozvoj Slovenska, ak to tak nazvať, nie je jeho zásluha, neurobil preto nič, a hlavne, je to len dočasný „prikrášlený“ stav. Tento chlapík v posledných dvoch rokoch predsa makroekonomický vývoj neovplyvnil, iba ak by bol preoperovaný Chuck Norris.

Ako to teda urobiť?

„Kim Čong-Fico“ prehral prezidentské voľby a prehrá znova! A viete prečo? Nudí už aj tých, ktorí ho volili v minulosti. Všetci prahnú po zmene, tak si ju konečne doprajme aj my a poďme tam, do svojho okrsku, do svojej urničky! Je to hodinka nášho sobotňajšieho života, za ktorú vám budem nesmierne vďačný. Ja, vaše deti a vnúčatá, a celý podnikateľský i mimovládny sektor, ale aj bežní ľudia, ktorí si zaslúžia úctu, nie pohŕdanie a lacné masírovanie mozgov. Nenechajte do seba stále kopať! A hlavne, nedajte sa odradiť! Nenaleťme mu znova!

Nedajte sa nalákať na vratky, ani na tých pár eur navyše na vašom dôchodku či minimálnej mzde. Mohol by dať totižto viac, ale nedá. Sú to lacné triky šikovného manipulátora. A keď vás bude strašiť pravicovým zlepencom? Nezľaknite sa! Prečo by sme sa mali báť politickej plurality? Prečo chceme mať vo vláde len jednu stranu? Demokracia predsa predpokladá pluralitný systém, takže aj „zlepenec“ viacerých politických strán. Viac strán, viac názorov, viac šéfov, viac disciplíny, viac hláv, viac rozumu, a najmä väčšia kontrola! Žiadny „krytý chrbát“. Treba si uvedomiť, že „zlepenec“ nie je nič neobvyklé, veľmi neobvyklá a nebezpečná je naopak vláda jednej strany, o čom sme sa za tých osem rokov presvedčili nejedenkrát! Pri nejednej kauze!

A keď vás bude strašiť migrantmi? Nezľaknite sa a nenaleťte mu, strach ľudí totižto spája. Odpútava pozornosť od odhalených káuz, ktoré momentálne hýbu verejnou mienkou. Nie je to žiadna náhoda, že „Kim Čong-Fico“, ako „ľudomilný“ zástanca ľavicovej politiky, rieši výsostne pravicovú tému tesne pred voľbami. Je to opäť len a len marketing. Straší nás imigráciou násilných utečencov do našej vlasti, on ako stredo-ľavičiar by si ich mal naopak zastávať, podať pomocnú ruku, hľadať humánne riešenia. Za predpokladu, keby tu u nás aj boli, ale nie sú.   

A keď vám bude rozprávať o veľkých investíciách a strategických zamestnávateľoch? Opäť je to len nálepka pre oči „verejnej kontroly“, manipulátorské masírovanie verejnej mienky. Odborníci už roky upozorňujú na skutočnosť, že strategické investície do tzv. priemyselných parkov nie sú systémové a dlhodobé, trvalo udržateľné, riešenie pre rast zamestnanosti. Síce zamestnajú naraz väčší počet ľudí, ale je to „krehké“ krátkodobé riešenie, investori ako prišli, tak aj odídu, hrozí nám druhý Detroit. Kvôli týmto investorom sa sťahujú ľudia, menia sa učebné plány, aby sme dokázali pripraviť odborníkov pre daný sektor. A to hlavné, investujú sa tu obrovské „stimuly“, peniaze zo štátneho rozpočtu, teda aj tvoje, aj moje. Nehovoriac o daňových výhodách, aké nemajú ani Cypre.

Koho vlastne voliť?

Toto je zásadná otázka, ktorá je rovnako dôležitá, ako to, či vôbec voliť. Ak totižto dáte svoj hlas strane, ktorá nemá šancu dostať sa do parlamentu, tento hlas v podstate „prepadne“, to vlastne ani nemusíte voliť, je to zbytočné. Urobte si radšej pekný výlet na najbližší hrad, z ktorého sa môžete kochať, aké je to naše Slovensko krásne. Spomeňte si pritom ale na jedno, bez vás je bezbranné, je len zdrojom, surovinou, na ktorej sa bude úzka skupina ľudí blízkych „Kim Čong-Ficovi“ donekonečna obohacovať. Preto sa z tohto výhliadkového miesta radšej urýchlene vráťte, do reality, zabehnite si, porušte pár dopravných predpisov a príďte si „zasunúť“. Bude to určite ten najkrajší pocit, aký ste v tento deň mohli zažiť.

Nebuďte však sebec a nevoľte toho, kto zastáva „len“ vaše názory, aj keď viete, že nemá šancu, nevoľte toho s kým sympatizujete! Voľbu „srdcom“ si nechajte na vyššie územné celky. Ešte príde ten čas! Teraz treba voliť s rozumom, prefíkane, racionálne, aby sme dosiahli čo, čo chceme my, nie to, do čoho nás dotlačí prefíkaný „Kim Čong-Fico“.

A že neni koho voliť? To by ste sa čudovali! Tento rok je z čoho vyberať.

Krúžkujte ale kohokoľvek z pravicových strán, ktoré majú najvyššie predvolebné preferencie. A naopak nevoľte a nekrúžkujte nikoho, kto s „Kim Čong-Ficom“ čo i len trošku „koketuje“., Strany, ktoré – pri povolení uzdy svojej fantázie – vyjadrili chtiac či nechtiac sympatie ku „Kim Čong-Ficovi“ a majú takú predstavu, že by si s týmto čírim zlom dokázali koexistovať v koalícii, sú SNS, KDH, Most-Híd a dokonca aj Sieť, aj cez to, že Procházkove vyjadrenia zo Siete sú sem-tam sporné, nikto nevie, čo ten človek vlastne chce. Každopádne sú to strany, ktoré odmietli podpísať memorandum o tom, že so Smerom do koalície nepôjdu.

Sieti som dlho dôveroval, má kvalitný program s dobrými myšlienkami, Procházku som považoval za nového lídra pravicovej koalície, ako však ukazuje história tejto strany, je jednou z najmenej čitateľných na čele s človekom, ktorý je ukážkou marketingovo vygenerovaného „uhladeného“ – plus mínus – nekonfliktného politika a to nie je dobré.

Držme sa však zásady, nevolíme lídra, volíme stranu! Preto nepozerajme na tváre a gestá, ale predovšetkým na zásluhy a kandidátku. Tieto dva faktory by mali byť tie, ktoré nám pomôžu vybrať tú „správnu“ stranu, nie na základe sympatií (ako si dakedy vyberali naše babky Mečiara), ale na základe výsledkov.

V tomto smere u mňa bodujú Oľano-Nova, SAS a Sme rodina. Strany, ktoré ponúkajú nefalšovanú nezidealizovanú, ako-tak, pravicovú alternatívu, šancu, že sa aj živnostníci raz budú mať lepšie a že zamestnaných bude dlhodobo pribúdať a že si zo zdravotníctva už nikto nebude robiť dojnú kravu (aby tí, čo na to nemajú, umierali po stovkách). Sú to bojovníci proti korupcii, odborníci i obyčajní ľudia, žiadni nenažraní korupčníci a sociopatickí manipulátori. Ak chcete konkrétne mená, tu je jedna nápoveda.

Najbližšia mi je oblasť životného prostredia, ktorého ochrane sa už roky venujem. Vždy mali môj obdiv aktivisti, ktorí za dobrú vec – a najmä za životné prostredie – obetovali svoj voľní i pracovní čas, často i svoju dušu, pohodlie a blahobyt. Sú to tieto kandidátky, ktoré si, prosím, vytlačte alebo zapíšte, ich meno by v novej vláde rozhodne figurovať malo.

Michal Drotován (č. 33 na kandidátke OĽANO – NOVA)

Ján Mičovský (č. 144, OĽANO – NOVA)

Ondrej Dostál (č. 20, SaS)

Alojz Hlina (č. 70, KDH)

Gábor Grendel (č.15, OĽANO – NOVA)

Jakub Kuruc (č. 44 Most – HID)

Michal Kravčík (č.139 OĽaNO)

Martin Poliačik (č. 8, SaS).

Osobne ale vyzdvihujem najmä aktivity strany OĽaNO-Nova, bez ohľadu na to, či niekomu je alebo nie je Matovič sympatický, dokázali totižto nemožné a niečo, čo tu v podstate v predvolebnej kampani dlho chýbalo. Pustiť sa do otvorenej konfrontácie s „Kim Čong-Ficom“ a vďaka kauzám, na ktoré strana poukázala, sa podarilo v posledných mesiacoch zásadne znížiť jeho popularitu i preferencie. Navyše, na kandidátke tejto strany nájdete tých odvážnych ľudí, ktorí sa nebáli poukázať na korupciu alebo problémy, tzv. biele vrany, sú to tí ľudia, ktorých by sme mali v našej spoločnosti uctievať ako vzory, nie „Kim Čong-Fica“ a jemu podobných.

A že je Matovič konfrontačný a do všetkého rýpe a všetko si nahráva? No a čo! Politik by mal byť ten, kto do všetkého rýpe, každého konfrontuje a všetko si nahráva, pretože práve toto je normálne v pluralitnej demokracii, nie držať farbu a krok! Lenže od toho sme si už odvykli. Za osemročnej „totality“ „Kim Čong-Fica“ sme zabudli, čo politika vlastne je, že tie škriepky a politický boj má svoje opodstatnenie, pretože ako hovoria zákony trhu i netrhu, len konkurencia dokáže kvalitu zvýšiť. Presuňme konkurenciu teda aj do politiky, nechajme strany, nech medzi sebou zdravo súperia.

Takže, milí čitateľ, volič, rozhodnutý alebo nerozhodnutý, je najvyšší čas na zmenu! Inak upadneme do takej letargie, že nám už nebude prekážať, keď nám „Kim Čong-Fico“ ukradne aj tie ponožky, čo máme práve obuté!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?